Hudba patrí odjakživa k podstate života, k tomu, čo robí človeka ľudským. Vedec by konštatoval, že hudba je v podstate čistá matematika, sú to vzdušné kmity, ktorých frekvencie sa spočítavajú podľa fyzikálnych zákonov. A predsa sa pritom deje čosi zázračné – matematika sa mení na city!

Hudba dokáže hlboko dojať a len málo ľudí je imúnnych voči jej kúzlu. Hudba je čímsi oveľa významnejším ako len neúčelným trávením voľného času.

Hudba je príroda, ktorá sa zmenila na kultúru. Zvuk po údere na bútľavý kmeň stromu, svišťanie vetra, ba aj zvuk padajúceho kameňa priviedli človeka k uvedomeniu si hudby a neskôr k jej interpretácii.

Počiatky hudby siahajú až do ríše zvierat. Človek sa vedel prostredníctvom hudby vyjadrovať ešte skôr, ako vyartikuloval prvé slovo.

Melódie a rytmy pôsobia presne na tie oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za prekonávanie smútku, radosti alebo túžby. To s najväčšou pravdepodobnosťou dokazuje, že hudba otvára brány do sveta citov.

Ľudský mozog je veľmi zavčasu naprogramovaný na vnímanie hudby. Už niekoľkomesačné deti dokážu rozlíšiť harmonickú hudbu od disharmonickej.

Vedecké výskumy potvrdili, že ľavá polovica mozgu – v nej sa spracúva aj reč – zodpovedá skôr za rytmus, kým pravá polovica mozgu za farbu zvuku a výšky tónov. Celkom vpredu sa nachádzajú tie oblasti mozgu, v ktorých sú zakódované hudobné sklony, podmienené kultúrou. 

Ľudské uši dokážu rozoznať 1378 rozdielnych tónov v spektre od 16 do 25000 Hz. Ľudské ucho samé o sebe je veľké tajomstvo, ktorému až teraz pomaly začíname rozumieť.

Ako pôsobí hudba

Pôsobí nielen na našu emocionálnu sféru, ale aj na fyzickú. Psychológovia, ktorí sa zaoberajú touto oblasťou, rozlišujú melódie povzbudzujúce a upokojujúce.

Povzbudzujúce melódie majú výrazný rytmus, ktorý sa domáha reakcie zo strany poslucháča. Preto máme pri nich neodolateľnú chuť tancovať, tlieskať, podupkávať. Mnohé z týchto skladieb majú rytmus podobný tlkotu srdca alebo o čosi rýchlejší.

Upokojujúca hudba je melodická a lahodná. Nie sú v nej disharmonické tóny ani silné údery, ani náhle zmeny výšky tónu. Jej tempo pripomína činnosť srdca počas spánku.

Vedci pripúšťajú, že počas počúvania obľúbených skladieb sa v mozgu vylučujú endorfíny, látky ktoré vyvolávajú pocit šťastia alebo dokonca eufórie a zmenšujú vnímanie bolesti. Preto v nás ich počúvanie pôsobí príjemnú náladu.

Zahĺbenie sa do hudby znižuje hladinu stresového hormónu – adrenalínu – v krvi a pôsobí utišujúco na tú časť mozgu, ktorá zodpovedá za emócie. Takisto môže zlepšovať pamäť a zvyšovať rozumové schopnosti, najmä schopnosť sústrediť sa a kreatívnosť. Hudba oslovuje priamo naše podvedomie a svojou krásou stimuluje a preladí psychiku.

                                                                                                                                                                                          zdroj Internet